Mayskú ríšu tvorili mestské štáty ovládané kráľom. Obyvatelia týchto štátov sa nesmeli slobodne pohybovať a sťahovať.  Muži sa učili bojovať odmalička a ženy sa učili domácim prácam, výrobe keramiky a práci na poli.

Vieme, že Mayovia uctievali mnohých bohov, a to v súvislosti so všetkými prírodnými javmi. Zobrazovali ich ako poloľudí a polozvieratá, ktorých delili na dobrých a zlých. V tomto sa podobali staroegyptskému náboženstvu. Najdôležitejšie božstvá boli Hunabku -otec bohov, Itzamna -vládca nebies, dôležitý boh kňazov. Podľa legiend dal ľuďom písmo a kalendár, rozdeľujúci rok na 365 dní, v ňom 18 mesiacov po 20 dní. K nim mali 5 dní nešťastia /obrázok kamenného predmetu/. Bol oveľa presnejší ako ten, ktorý v tomto období používali v Európe.

Mayovia boli, dalo by sa povedať, niečo ako vynálezcovia futbalu. Ich hra sa volala pelota a úlohou bolo len za pomoci lakťov a bokov odraziť loptu do kamenného kruhu na súperovej strane hracieho poľa. Porazené mužstvo v turnajoch za prehru platilo životom, takže o hraní pre zábavu môžme pomlčať. Vynikali taktiež v matematike, astronómii a liečiteľstve. Stavali masívne kamenné pyramídy, veľké mestá, technologicky vyspelé zavodňovacie systémy. Nepoznali ešte úplne tavenie kovov.

Boli pohania, svojim obetiam vyberali srdce z tela. Žiaden indiánsky kmeň v Amerike sa neobával smrti. Verili totiž, že posmrtný život je podobný tomu pozemskému. Spôsobilo to situácie, keď sa nechali obetovať aj dobrovoľníci.
     Mali zvláštne piktografické hieroglyfické písmo zložené z mnohých znakov a vyobrazení. Zachovali sa 4 mayské kódexy,  ktoré sú rozlúštené len čiastočne. Najstaršími písomnými pamiatkami sú hieroglyfické maľby nájdené v jednej pyramíde v Guatemale. Objavil ich náhodou archeológ William Saturno, keď pri hľadaní neobjavených pyramíd odpočíval v tieni a zavadil o vchod do neďalekej pyramídy. Vchod vykopali vykrádači hrobiek, ktorí ho zrejme používali na vykrádanie celé desaťročie.
Podľa viacerých odborníkov veda Mayov v mnohých smeroch predbehla Grékov a Rimanov hlavne v lekárstve a astronómii.

Tikal, v severnej nížine územia Mayov, bol najväčším strediskom klasickej kultúry tohto národa. V centre bolo veľké námestie, ktoré z východu na západ obkolesovali pyramídy a na severe akropola. Okolo tohto námestia, na ploche 16 kilometrov štvorcových, stálo skoro 3000 budov s 10 až 50 tisícami obyvateľov. Podľa výskumov bola Akropola obývaná nepretržite jedenásť storočí.
Civilizácia Mayov dosiahla svoj vrchol v 1. storočí nášho letopočtu. Neskôr sa pod vplyvom vpádov cudzích kmeňov rozpadla na menšie mestské štáty. Úplný zánik Mayov má na svedomí v 16. storočí príchod španielskych dobyvateľov.