|
|
| |
Možností, ako sa mohli
znalosti z Egypta preniesť, ak vôbec pochádzali z Egypta, je niekoľko.
Nasledujúci text sa bude zaoberať dvoma hlavnými možnosťami, ktoré sú
podľa mňanajdôveryhodnejšie.
Prvá spočíva v myšlienke existencie bájnej Atlantídy, cez ktorú mohli
cestovatelia putovať na západ. Atlantída, „kontinent s veľkým
otáznikom“, je opradená množstvom mýtov a záhad. Je možné, aby niekto
prechádzal cez túto krajinu z Afriky až do Ameriky ? Atlantída by
v tomto prípade predstavovala most medzi týmito dvoma kultúrami.
Podľa mnohých vedcov, ako boli napríklad grécky učenec Aristoteles
a súčasný brazílsky geológ Ernan M. Christes, je však Atlantída len
mýtus. Ak vôbec existovala a vedelo by sa kedy sa približne „stratila“
z povrchu Zeme, mohlo by sa s najväčšou istotou tvrdiť, že tým
„kultúrnym mostom“ naozaj bola. Samotný Christes sa k tejto možnosti
prikláňa. Predpokladá, že budovanie pyramíd v Amerike vypuklo po získaní
týchto vedomostí, krátky čas pred zatopením Atlantídy. Preto predpoklad
jej zmiznutia datuje do 8. storočia p.n.l.
Druhá možnosť, ktorá je asi reálnejšia a tiež vierohodnejšia, je plavba
cez Atlantik. Tých, čo si myslia, že pre túto dobu je to niečo
nemysliteľné, vyvedieme z omylu.
Prevratnými dôkazmi sú nezvyčajné plavby nórskeho vedca Thora Heyerdahla.
Hneď po skončení vojny sa pustil do realizácie svojich nápadov a
výskumov. V roku 1947 vyplával so svojou expedíciou Kon-Tiki z Južnej
Ameriky cez Tichý oceán do Polynézie na jednoduchej indiánskej plti.
Svojou 8000 kilometrovou cestou sa snažil dokázať, že už starí Inkovia
sa mohli preplavovať a osídľovať okolité ostrovy. Za dokumentárny film o
tejto plavbe získal v roku 1951 Oskara. Svoju druhú slávnu cestu
zrealizoval roku 1970. Tentoraz vyplával z Maroka z mesta Safi. Cieľom
bol krásny ostrov na opačnej strane Atlantického oceánu Barbados. Jeho
plavidlo - jednoduchú papyrusovú plť postavili podľa egyptských
nákresov, ktoré Heyerdahl krátky čas skúmal v starých hrobkách. Podarilo
sa mu to až na druhý pokus s plťou Ra II. Cesta mu trvala 57 dní.
Touto plavbou chcel odpovedať na svoju otázku a dokázať, že pred
Kolumbom alebo Vikingami mohli Ameriku objaviť už starovekí Egypťania.
Keď sa ho na tlačovej konferencii po plavbe pýtali, či pokladá za možné,
že by sa pred Kolumbom do Ameriky plavili aj ľudia z Afriky a podieľali
sa na vzniku vyspelých kultúr, opatrne odpovedal : „K takémuto záveru
som nedospel.“
Napriek tomu, na základe nových historických faktov, budúcnosť možno
ukáže, že tento model prepojenia kultúr bol pravdepodobný.
Možno sledovali trasu Slnka a snažili sa zistiť "kde Slnko spí".
Egyptské legendy hovoria, že duše zomrelých faraónov sa po smrti dostanú
pod ochranu najvyššieho z bohov. Čiže miesto, kde Slnko zapadá, môže byť
pre duše zomrelých miestom večného odpočinku. Na takúto cestu bolo treba
vzdelaných ľudí, vedcov, lekárov a astronómov pomáhajúcich pri určovaní
smeru, v noci, ktorí boli "nositeľmi" informácií, staviteľských
technológií a iných poznatkov. Tí ich určite vítali ako bohov, lebo ako
sa dozvedáme z kníh, napríklad Krištofa Kolumba po príchode kmene vítali
ako boha a prinášali mu milodary ako prejav úcty. Pri objavení krajiny
Indiánov využili svoje vedomosti a podelili sa o ne s domorodým
obyvateľstvom. Určite im neposkytli všetky informácie o svojej kultúre.
Stále to totiž bol cudzí národ, ktorý by s väčším úsilím neskôr mohol
tieto poznatky obrátiť i proti samotnému Egyptu. Preto ich zrejme
neoboznámili s kolesom, ani so systémom ukrývania pokladov a hrobiek.
Cesta musela trvať veľmi dlho, pretože posádka sa na spiatočnú cestu
zrejme už nevydala. Pri putovaní ich neraz zastihla búrka, alebo
podľahli nejakým chorobám. Podľa skúseností s dĺžkou a obtiažnosťou
cesty sa rozhodli zostať. V prípade, že by sa úspešne vrátili, dali by
tým podnet na uskutočňovanie ďalších plavieb a bolo by ich zrejme
dostatok na to, aby nám o tom zostali nejaké pamiatky, dôkazy, alebo
zaznamenané svedectvá v hieroglyfoch, maľbách, a podobne.
Krajina Strednej Ameriky bola nesmierne bohatá na drahé kovy, potraviny
a zverinu. Tým mohla byť táto krajina pre Egypťanov zdrojom nového
bohatstva. Smer trasy Egypťanov do Strednej Ameriky je zakreslený na
mapke dole
Nemožno tiež s určitosťou tvrdiť, že to boli Egypťania, ktorí priniesli
do Ameriky tento štýl architektúry. Mohol to byť aj iný vyspelý národ,
ktorý túto techniku poznal, prebral alebo ukradol. Z historických
zdrojov vieme, že predchodcovia pyramíd – mastaby a zikuraty pochádzajú
zo Sumeru a kultúr Malej Ázie.
V poslednom čase sa vo vedecko-archeologických kruhoch hovorí aj
o tajných katakombách pod plochou, na ktorej stojí Sfinga. Výskumníci
pomocou laserov skúmali údajnú komoru v jednej z predných končatín tejto
gigantickej sochy, zatiaľ čo dlho nevenovali pozornosť priestoru
v blízkosti pod ňou. Predbežné výskumy dokazujú prítomnosť množstva
podzemných chodieb, z ktorých veľké množstvo je zasypaných. Tie určite
ukrývajú veľa pokladov, alebo iné dôležité informácie a nástenné maľby,
ktoré by mohli ozrejmiť fakty, ktoré historici pokladajú za neúplné.
Z indiánskych katakomb sú vari najznámejšie mayske. Ich dĺžka spolu
predstavuje možno až 800 kilometrov. Zaujímavosťou je, že západné
i východné pobrežie svojej krajiny mali spojené týmito chodbami. To
zabezpečovalo v prípade nebezpečenstva rýchly presun obyvateľstva do
bezpečia. To by vysvetľovalo, prečo dobyvatelia nevyhubili väčší počet
obyvateľov tejto, vtedy už upadajúcej ríše, ako tomu bolo u Aztékov a
Inkov. Ale aj tieto podzemné chodby neskôr nahlodal zub času. Napriek
značnému poškodeniu chodieb nám poskytujú zaujímavé informácie
o vtedajšom spôsobe života, ale aj o zaujímavom podzemnom staviteľstve
ako takom.
Nedá sa však vylúčiť možnosť, že kultúrny odkaz nepreniesli cez Atlantik
i samotní Indiáni. Je známe, že už v 3. storočí p.n.l. mali trstinové
lode, s ktorými prechádzali veľké vzdialenosti a podľa spomínanej
Heyrdahlovej teórie, pomocou nich mohli obsadiť niektoré ostrovy v
Tichom oceáne. Títo Indiáni sa mohli dostať až do Egypta, kde na vlastné
oči mohli vidieť nádheru egyptskej architektúry, ktorá ich určite
nesmierne fascinovala a inšpirovala. Pravdepodobne sa to prejavilo
v budovaní podobných stavieb aj v ich krajine.
Aký bol však dôvod rozhodnutia Egypťanov pre túto namáhavú cestu ?
Spomenuli sme, že sa snažili vystopovať Slnko – zistiť, kde sídli.
V období, keď v Strednej Amerike vznikali väčšie civilizácie, Egypt
pomaly upadal, a teda mohla to byť nutná potreba vyhľadať vojenských
spojencov, nové technológie, krajiny, národy, alebo to bol len následok
veľkej zvedavosti vedieť, čo sa nachádza za púšťou, spoznať aj západnú
stranu sveta. Je tiež možné, že krajina trpela nedostatkom niektorých
prírodných surovín a potrebovala nájsť nové zdroje. Časté boli výpravy
hľadajúce kameň vhodný pre stavbu budov a chrámov. Pre tento účel
vyhľadávali rôzne odrody mramoru, vápenca, žuly a nefritu (krásny zelený
minerál využívaný pri výrobe sôch) alebo drahé kovy.
Úplnú pravdu, sa žiaľ, už asi nikdy nedozvieme. Ak by sa ale našli nové
poznatky, ktoré by naše tvrdenia uviedli na pravú mieru, bol by to veľký
zlom v historickom bádaní. Pravdepodobnosť, že sa nájdu nové historické
fakty je oveľa väčšia ako možnosť, že ľudstvo vyčerpalo už všetky
alternatívy v tejto oblasti. V posledných rokoch sa archeológom podarilo
mnoho objavov. Tie nám prinášajú hodnotné informácie o vtedajšom živote
 |
|
|
|
Egymaya
