Vnútro pyramídy ukrýva ešte mnoho  tajomstiev a jedným z novoobjavených je záhadná úzka šachta, ktorá vedie nahor, od tzv. kráľovninej komnaty, a končí sa kamennou zátarasou s dvoma medenými držadlami. V roku 1993 sa nemecký vedec Rudolf Gantenbrink pokúsil o odhalenie tejto záhady a do chodby vyslal špeciálneho robota s kamerou. Ten sa však do kameňa zaryl a tým sa misia skončila. Organizácia National Geographic pod vedením Tima Kellyho roku 2002 uskutočnila nový výskum. Robot menom Pyramid Rover využil technológiu, ktorú 11. septembra 2001 na Manhattane použili pri hľadaní obetí teroristického útoku na budovy WTC.

Ku koncu šachty je to asi 70 metrov, pričom smeruje nahor a stúpa v uhle 40°. Rozmery 20x20 centimetrov vylučujú, že by ňou mohol prejsť človek. Šachta zrejme slúžila ako „komín“ pre dušu faraóna, ako vetracia šachta, alebo ako zariadenie pre mimozemšťanov. 17 septembra 2002 sa robot vydáva na svoju misiu. Nesie so sebou miniatúrnu kameru a radar s optickými vláknami. Výskumníci dúfali v objavenie nejakých zvitkov, alebo sôch Cheopsa. Soška Cheopsovej podobizne by mala nesmiernu cenu, pretože je zatiaľ objavená len jedna a tá ma len 9 centimetrov. Po vyvŕtaní otvoru do steny sa záhada neodhalila. Za kamennou stenou  objavili ďalšie dvere. Tým sa skončil i tento výskum. Ďalší výskum pripravujú americkí a nemeckí výskumníci začiatkom roka 2005.

Obrovské kamenné stavby, chrámy, sochy, pamätníky a iné stavby budovali z materiálov, ktoré boli častokrát veľmi vzdialené od miesta stavby. Tie sa prepravovali po súši, ale aj loďami. Zachovali sa nám o tom zmienky v papyrusoch. Najznámejším lomom na kameň bolo mesto Asuán na juhu krajiny. Sú tam totiž ložiská ružovej žuly, ktorú využívali pri výrobe sôch, častokrát z jedného kusu kameňa. Napríklad, táto fotografia znázorňuje chrám s obeliskom (druhý sa rozpadol). Obelisk je kamenný stĺp vyzdobený množstvom hieroglyfov a vyobrazení. Vždy ich stavali v páre pred chrámy, prípadne aj menšie v interiéri chrámu. Týčili sa do veľkej výšky. Presnú úlohu týchto stavieb zatiaľ nepoznáme. Mohli to byť osvetľujúce majáky ukazujúce smer, alebo len slúžili na osvetlenie. Je známe, že pri východe Slnka slnečné lúče prechádzali priamo medzi nimi do chrámu a vytvárali tak impozantný obraz osvetlenia. Obelisk sa väčšinou tesal z jedného kusa kameňa. Väčšie boli zložené aj z viacerých blokov na sebe.  Monument vyzdobili, na čelnú stranu napísali meno panovníka alebo významného človeka, ktorý ho dal postaviť, preniesol sa pomocou drevených saní, alebo guľatinou na miesto a pomocou lán sa vyzdvihol na podstavec. Mnoho obeliskov bolo rozkradnutých, ťažšie ako 300 ton zostali na svojich miestach a niektoré boli dokonca odvezené do Európy. Londýnske a New Yorské obelisky pochádzajú z Héliopolisu a obelisk na Námestí Svornosti v Paríži je z Luxoru.

Okrem pyramíd a obeliskov v Egypte narazíme aj na nádherné chrámy. Každá stena je často do detailov vyzdobená hieroglyfmi a dekoratívnymi maľbami aj na miestach, kde zrak človeka padne len málokedy – plochy na vysokých a nedostupných miestach, v úzkych chodbách, alebo aj na strope. Azda najkrajšie vyzdobené chrámy môžeme nájsť v Karnaku.  Amon-Reov chrám z roku 1290 p.n.l.  dodnes stojaci v Karnaku neďaleko posvätného Údolia kráľov je jedným z mála stojacich chrámov, ktoré sa vyhli zničeniu.

Pamiatky sa stáročiami ničili rôznym spôsobom. Počasie a vykrádači hrobiek sa na ich likvidácií podieľali najčastejšie. „Najznámejšími ničiteľmi“ boli Napoleonove vojská a čas. V roku 1798 Napoleon vtrhol do Egypta, aby prekazil Britom obchodnú cestu do Indie. Jeho vojaci sa zrejme veľmi nudili, keď si spravili zo Sfingy terč svojich kanónov. Od tejto doby jej chýba veľká časť nosa. Jednému neznámemu vojakovi sa ale v Egypte vtedy podaril prevratný objav. Náhodou totiž našiel slávnu Rosettskú dosku, ktorá neskôr pomohla pri rozlúštení hieroglyfov. Vďaka tomu, že bola napísaná v troch jazykoch, mohli archeológovia čoskoro s pomocou perzskej verzie rozlúštiť tú egyptskú.

V dnešnej dobe v Gíze prebieha nesmierne množstvo výskumov. Všetky podliehajú kontrole riaditeľa vykopávok v Gíze a tiež najznámejšieho archeológa – egyptológa  Dr. Zahí Hawasa. Pred polrokom sa podarilo českým archeológom pod vedením Břetislava Varchalu v Abúsire objaviť hrob kňaza Intiho starý asi 4000 rokov. Podrobným skúmaním sa zistilo, že ešte počas pohrebného obradu ho olúpili o posmrtný majetok, kým rodina smútila.

Pyramídy – hviezdna mapa na Zemi ?>

Teória, ktorú zdieľam s niektorými vedcami, spočíva v myšlienke, že pyramídy sú orientačným bodom pre mimozemských návštevníkov, alebo sú dokonca špeciálnou pristávacou dráhou pre ich lode. Je známe, že Egypťania sa akoby pokúšali vytvoriť oblohu na zemi. Rozpoloženie pyramíd v Gíze je identické s rozpoložením hviezd na nočnej oblohe v súhvezdí Orion.  

Teraz sa musíme vcítiť do úlohy vtedajšieho architekta, ktorý určoval miesto pre stavbu. Takýto monument tu predsa nebude stáť len pár rokov. Treba mu vybrať miesto závislé od niečoho nadpozemského, božského, napríklad nočná obloha. Rozhodnutie určite nepadlo len tak. Či už to bolo ako prejav úcty k bohom alebo len náhoda, sa už zrejme nedozvieme.

Obrázok predstavuje zobrazenie súhvezdia Orion, čierne body predstavujú hviezdy v súhvezdí. Čierne body so svetlou bodkou predstavujú pyramídy. Tri pyramídy vedľa seba sú známe pyramídy v Gíze, tie dve hore vľavo a dole vpravo sú postavené neďaleko v presných vzdialenostiach v závislosti od súhvezdia Orion. Zvyšné tri, ktoré by uzatvárali súhvezdie, buď ešte nestihli postaviť, alebo sú zbúrané, alebo ich ešte neobjavili. Zaujímavosťou je, že v Egypte stoja aj malé pyramídy, ktoré taktiež majú svoju zrkadlovú hviezdu, no nevidno ju voľným okom, ba ani jednoduchším ďalekohľadom.

Ako mohli vôbec niečo také vedieť ? Mali Egypťania  mimozemské kontakty ?  V jednom z hieroglyfov z roku 2500 p.n.l.  sa nepriamo opisujú podivuhodní návštevníci z nebies. Nie je však uvedené, či boli naozaj z vesmíru.

Vieme, že Egypťania boli známi svojou matematikou, lekárstvom, staviteľstvom a astronómiou. Je teda možné, že mali už v tej dobe také vyspelé ďalekohľady, pomocou ktorých mohli uskutočniť podrobnejšie výskumy.

Celá Egyptská ríša sa rozprestierala v okolí Nílu. Akonáhle sa Egypťania viac vzdialili od oblasti tejto rieky, boli v nehostinnej púšti. Takže boli akoby odrezaní od časti sveta. Púšť pokladali za ríšu zlého boha Sutecha a obyvateľstvo sa bálo jeho sily. Jeho silu videli v častých piesočných búrkach, nehostinnosti tejto pustatiny a smrti, ktorú púšť predstavovala. I napriek strachu však lovili levy a antilopy, no najviac však vyhľadávali náleziská drahých kovov. Hladina Nílu sa každým rokom pravidelne dvíhala a klesala, čím poskytovala na určitú dobu úrodnú pôdu pre poľnohospodárov. Pri poklese hladiny okamžite roľníci zasiali, lebo po vyschnutí pôdy sa obrábala len ťažko. Tento proces umožnil Egypťanom vybudovať zaujímavý systém zavlažovania.