napríklad : náboženských, kultúrnych, spoločenských...

Dôležitým spomenutým znakom sa stala mumifikácia. Egypťania aj Indiáni svojich mŕtvych mumifikovali. To je jeden významný spoločný znak, ktorý sa u iných civilizácií v tejto dobe nevyskytuje. Indiáni mali veľmi podobnú procedúru a postup, avšak zloženie mumifikačných balzamov a olejov sa trochu líšilo. Bola to samozrejmosť, pretože nemali k dispozícii rovnaké suroviny. Nie je známe pri akých príležitostiach a koho konkrétne Indiáni mumifikovali. Múmie panovníkov časté neboli, mumifikovali sa obyvatelia, ktorí mali určité zásluhy alebo významné postavenie. Zaujímavosťou je, že už o 1000 rokov skôr ľud lovcov a zberačov oblastí Chinchorro na severe dnešného Chile vyvinul mimoriadne zložitý pohrebný rituál. Mŕtveho pri tomto procese rozrezali, telo zbavili mäkkých častí, kožu vysušili a potom opäť zložili. Na túto zohavenú mŕtvolu naniesli hmotu vytvorenú z popola a olejov.

Spoločné znaky môžeme nájsť aj v náboženstve, konkrétne v mnohobožstve, uctievaní prírodných síl, prírodných úkazov, Slnka, Mesiaca a hviezd. Podobné boli aj predstavy nositeľov obidvoch kultúr o posmrtnom živote. Síce v tejto dobe bolo mnohobožstvo príznačné skoro ku všetkým vtedajším národom, nikdy nebolo také vyvinuté ako u týchto kultúr

Hlavné božstvo malo za svoj symbol Slnko rovnako v Amerike, ako aj v Egypte. Obidve kultúry pokladali Slnko za svoje najvyššie božstvo, uctievali ho, stavali mu chrámy, ba dokonca aj vytvorili rôzne slnečné hodiny. Rôzni bohovia mali rôzne úlohy a vlastnosti. Niektorí boli ochrancami remeselníkov, vojakov, kňazov alebo ovplyvňovali počasie, úrodu, ale aj pôrodnosť.

Niektoré z vojnových taktík a zbraní boli v určitých oblastiach veľmi podobné. Lukostrelecké šípy mali rovnakú stavbu a obranné štíty tvar.

Jeden z najzreteľnejších spoločných znakov je nepochybne staviteľstvo - konkrétne staviteľstvo pyramíd. Význam, tvar, monumentálnosť, obdivuhodnosť a úloha bola podobná u obidvoch kultúr. Túžba vybudovať niečo obrovské, nezničiteľné, čo by ako symbol autoritatívnej moci v krajine pretrvalo tisícročia, sa prejavuje v gigantických monumentálnych stavbách. Ohromný rozmach megalitického stavebníctva, ktorý môžeme súbežne pozorovať na rôznych miestach na Zemi okolo roku 2500 p.n.l, neunikol pozornosti množstva popredných historikov. „Okolo 3. tisícročia p.n.l. vypukla na celom svete „stavebná horúčka“. V okolí rieky Indus ako i Nílu, od Švédska po Maltu i pozdĺž celého európskeho pobrežia sa stavajú mestá, pyramídy, chrámy alebo dolmény. Tieto pamiatky zostanú večnými otáznikmi nad úrovňou vtedajšieho poznania a myslenia.
Prečo vôbec stavali takéto ohromné stavby ? Jednoznačne to bola túžba vybudovať kolos, ktorý by vyjadroval moc a autoritu staviteľa alebo človeka, ktorý ju dal postaviť. Veľké počty remeselníkov, tesárov a umelcov pracovali na stavbách niekedy aj 40 rokov. Panovník musel preto zabezpečiť systém ich stravovania a odmeňovania. To predstavovalo ohromné výdavky, ktoré určite krajinu častokrát hospodársky aj kultúrne oslabili.

Je až neuveriteľné, ako sa môžu podobať civilizácie, ktoré delí obrovský Atlantický oceán, čo je skoro jedna sedmina obvodu Zeme.