Dejiny Starovekého Egypta môžme rozdeliť do troch časovo-historických etáp. Stará, Stredná a Nová ríša. Etapy sú oddelené prechodným obdobím plným rozvratov, občianskych vojen a iných nepokojov.

Stará ríša :  Prvé záznamy tejto kultúry máme z doby asi pre 3000 rokmi. Vtedy Menes ( po staroegyptsky Narmer ) kráľ Horného Egypta dobyl Dolný Egypt a zjednotil tak celú krajinu. Zaujímavosťou je, že Horný je na juhu a Dolný na severe. Bolo to spôsobené tým, že Egypťania brali do úvahy sklon pevniny a smer toku Nílu. Menes  bol zakladateľom prvej z 33 dynastií vládcov. 
      V období asi 2600 - 2150 pred naším letopočtom bol Egypt najstabilnejší, zameraný na vnútorné dianie v krajine. Dalo by sa povedať, že sa so stavbami monumentov začalo naraz. Sakkarské pyramídy neďaleko Memphisu boli postavené v rovnakom storočí za vlády kráľa Djosera podľa návrhov jeho radcu - kancelára Imhotepa. Najdlhšie vládnucím panovníkom bol Pjopej II. , vládol neuveriteľných 94 rokov, bez nepokojov v krajine. 
      Ku koncu Starej ríše narastala moc šľachty a kňazov, čo spôsobilo rozpad krajiny. Presnejšie rozpad krajiny nastal po Pjopejovej smrti, keď sa vysokí hodnostári začali považovať za nezávislých a začali medzi sebou bojovať. Počas prvého prechodného obdobia asi od roku 2150 do 1950 pred. naším letopočtom sa územie rozdelilo medzi súperiace malé dynastie a plienili sa poklady a hrobky.

Stredná ríša :  K ďalšiemu zjednoteniu krajiny došlo okolo roku 1950 p.n.l.. Stredná ríša trvala do roku1790 p.n.l. letopočtom. Doterajšie hlavné mesto Memphis ležiace pri delte Nílu nahradilo mesto vo vnútrozemí. Stalo sa ním známe mesto Théby v Hornom Egypte. Neďaleko bolo legendárne Údolie Kráľov. Miesto plné hrobiek, pokladov a chrámov. Théby mali dve oblasti - Luxor a Karnhak, v ktorých postavili mnoho nádherných chrámov,  monumentov a hrobiek. Počas tohto obdobia si náboženstvo vyvinulo pokročilejšiu formu. Do hrobiek zomrelým dávali shawabti - malé drevené sošky vojakov a sluhov. Plnili úlohu posmrtného pomocníka pre pochovaného.
      V druhej polovici tohto obdobia sa krajina zosilňovala v dôsledku vlády silných panovníkov. Vybudovali zložitý systém zavlažovania a odvodňovacích kanálov. Dobytím Núbie sa územie Egypta rozšírilo na juh. Toto nové územie využívali najmä na lov divokej zveri, ktorú s ochotným domorodým obyvateľstvom vymieňali za menej cennú bižutériu a látky.
      Obsadenie delty ázijskými výbojnými kmeňmi Hyksós a menšie štátne rozvraty spôsobili ďalší rozpad a nástup novej prechodnej etapy trvajúce od 1790 - 1570 pred naším letopočtom.

Nová ríša :    Obdobie Novej ríše trvalo od 1570 - 1075 p.n.l. Egypt bol sústavne spätý s konfliktami krajín na východe. Od Hyksósov prebrali niektoré techniky boja a bojový dvojkolesový rýchly voz zapriahnutý koňom. Predovšetkým bol kladený dôraz na uctievanie faraóna ako zástupcu boha na Zemi ( V tomto období sa už začalo používať pomenovanie faraón).  Z krajiny vyhnali okupantov do Sýrie, Palestíny... Politika sa stala zložitejšou.
      Vládou neskorších silných faraónov sa územie rozšírilo až ku územiu bývalej Mezopotámie.  Najstabilnejšia a najsilnejšia bola krajina za vlády faraóna Thotmesa III. vládnuceho od 1495 do 1426 p.n.l. letopočtom. Rozšírili sa  i diplomatické kontakty.
       Bojovní faraóni ako napríklad Seti I.(1290-1279 p.n.l) alebo Rameses II.(1979-1913 p.n.l) vytvorili z Egypta opäť silnú mocnosť. Roku 525 p.n.l sa Egypt dostal pod perzskú nadvládu, neskôr pod nadvládu Alexandra Veľkého, v rokoch 356 až 323 p.n.l.. Posledná z vládnucich dynastií bola dynastia Ptolemayovcov,  známa svojimi vodcovskými vlastnosťami a záujmom o kultúru a umenie.
      Vláda dynastie skončila v roku 30 p.n.l samovraždou známej kráľovnej Kleopatry. Kráľovná bola nádherná a zamiloval sa do nej aj samotný Caesar a mal s ňou syna menom Ptolemaius Caesar. O ňom sa nezachovalo mnoho, pretože Kleopatra mu zabezpečila náhly odchod z krajiny kvôli stupňujúcej sa hrozbe z Ríma. Nechala sa uštipnúť jedovatým hadom v pohrebnej komore. Stalo sa to po vražde Caesara, keď jeho synovec Oktavián vpadol do Egypta. Kráľovninou smrťou sa definitívne skončila nezávislosť Egypta. Egyptská kultúra zanikla a nahradila ju grécko-rímska kultúra.