reklama 

Úvod | Autor | Dejiny Egypta | Náboženstvo| Pyramídy | Armáda | Dejiny Indiánov | Indiánske pyramídy | Mayovia | Aztékovia  Inkovia | Spoločné znaky | Ako?

Úvod
Spoločné znaky
Ak hej, tak ako ?
 
 

 
  Ani Inkovia sa však nevyhli ťažkým bojom. Roku 1525 zomrel jedenásty Inka Huayna Cápac. Jeho rozsiahla ríša sa rozprestierala v dĺžke 4 000 kilometrov. Potomkovia sa škriepili o moc. Zákonitý syn Huascar sídlil v meste Cuzco a jeho nevlastný brat Atahualpa v Quite. V strašnej bitke Huascar prehral a stal sa zajatcom Atahualpu. Keď sa španielsky konquistador Francisco Pizarro vylodil na pobreží, občianska vojna v ríši Inkov vrcholila. Bol to triumf pre dobyvateľov. Uplatnilo sa príslovie: "Kde sa dvaja bijú, tam tretí víťazí."
Keď zajali Atahualpu ponúkol za seba vysoké výkupné - päťtisíc kíl zlata a jedenásťtisíc kíl striebra. Podľa niektorých legiend to bola miestnosť plná pokladov. Pizarro však slovo nedodržal. Atahualpa dokonca prešiel na kresťanskú vieru, ale to mu život nezachránilo. Len sa „zmiernil trest smrti“, z upálenia na uškrtenie.
Hlavné mesto Cuzco, ktoré malo vtedy 100 000 obyvateľov, bolo vyplienené a roku 1535 sa novým hlavným mestom Peru stala Lima. Bol dosadený aj nový Inka menom Manco Cápac. Aj keď ho dosadili na trón dobyvatelia, čoskoro "vyložil karty" a dal znamenie k povstaniu.
Španieli Inkom ukradli až neuveriteľných 25 ton zlata a striebra. V Andách odpor pokračoval za vlády Manca Cápaca II. a jeho nástupcov až do popravy posledného Inku Tupac Amara I. roku 1572. O dve storočia neskôr sa potomok menom Tupac Amaru II. postavil do čela boja proti koloniálnemu poriadku.
 

 

 
 
  Žili tu aj také kmene, ktoré boli síce menej významné, ale za to si ich dlho nikto nepodmanil. Boli to napríklad Araukánci v Chile, Chichimékovia na severe Mexika, alebo Toltékovia. Tieto menšie kmene, ukryté hlboko v džungli, v tej dobe možno ani netušili, aké krviprelievanie a vojny sa dejú naokolo.
Z histórie Indiánov sa nám toho veľa nezachovalo, hlavne kvôli bezhlavému ničeniu prisťahovalcov. Tí pokladali všetko indiánske za pohanské, a preto, čo sa dalo pálili a búrali. Dnes je z historického hľadiska nesmierne cenný každý kúsok z dejín týchto národov.
 

 

 
 
  Veľmi zaujímavou informáciou je však skutočnosť, že ozajstní objavitelia Ameriky a teda predkovia Indiánov pochádzajú zo Severnej Ázie z obdobia z pred viac ako 30 000 rokmi. Za jasného počasia je možno z Ázie pozorovať vrcholky Aljašských vrcholkov hôr. Pás mora medzi týmito dvoma pevninami má okolo 80 kilometrov. Dôkazom prechodu človeka cez zamrznutý Beringov prieliv sú pre nás jaskynné maľby mamutov v Périgordskych jaskyniach v Argentíne. 


 

Boli to teda lovci mamutov, ktorí sa vtedy po zamrznutej "ceste" dostali na územie dnešnej Aljašky, stali sa skutočnými objaviteľmi Ameriky a celú ju osídlili od severu až po Ohňovú Zem. Je pravdepodobné, že sa človek dostal do Ameriky bez toho, aby si to uvedomil a to tak, že sledoval mamuty, ktoré sa neskôr dostali až k jazerám pri sopke Popocatépetl v Mexiku. Svedčia o tom pozostatky mamutov nájdených v tejto oblasti.
Neskôr sa k pobrežiu Ameriky doplavili Vikingovia. Podarilo sa to Islandskému vikingskému vodcovi Leifovi Erickksonovi o 500 rokov pred Kolumbom. Vikingovia sa vtedy dostali k pobrežiu Severnej Ameriky. Výnimočný tvar ich lodí im dovolil po moriach a riekach preplavovať sa aj do Ruska, Rumunska alebo k Stredozemnému moru. Z ich ciest sa zachovali archeologické nálezy zbraní a keramiky, ale aj ich legendy o objavných cestách.

 

 

 
 

Úvod | Autor | Dejiny Egypta | Náboženstvo| Pyramídy | Armáda | Dejiny Indiánov | Indiánske pyramídy | Mayovia | Aztékovia  Inkovia | Spoločné znaky | Ako?

 © Tom. All rights Reserved.   

 

 

Surf.skoptimalizace PageRank.cz CZIN.euPageRankPřidej na SeznamRink.cz