|
|
| |
Ani Inkovia sa však nevyhli ťažkým bojom. Roku 1525 zomrel jedenásty
Inka Huayna Cápac. Jeho rozsiahla ríša sa rozprestierala v dĺžke 4 000
kilometrov. Potomkovia sa škriepili o moc. Zákonitý syn Huascar sídlil v
meste Cuzco a jeho nevlastný brat Atahualpa v Quite. V strašnej bitke
Huascar prehral a stal sa zajatcom Atahualpu. Keď sa španielsky
konquistador Francisco Pizarro vylodil na pobreží, občianska vojna v
ríši Inkov vrcholila. Bol to triumf pre dobyvateľov. Uplatnilo sa
príslovie: "Kde sa dvaja bijú, tam tretí víťazí."
Keď zajali Atahualpu ponúkol za seba vysoké výkupné - päťtisíc kíl zlata
a jedenásťtisíc kíl striebra. Podľa niektorých legiend to bola miestnosť
plná pokladov. Pizarro však slovo nedodržal. Atahualpa dokonca prešiel
na kresťanskú vieru, ale to mu život nezachránilo. Len sa „zmiernil
trest smrti“, z upálenia na uškrtenie.
Hlavné mesto Cuzco, ktoré malo vtedy 100 000 obyvateľov, bolo vyplienené
a roku 1535 sa novým hlavným mestom Peru stala Lima. Bol dosadený aj
nový Inka menom Manco Cápac. Aj keď ho dosadili na trón dobyvatelia,
čoskoro "vyložil karty" a dal znamenie k povstaniu.
Španieli Inkom ukradli až neuveriteľných 25 ton zlata a striebra. V
Andách odpor pokračoval za vlády Manca Cápaca II. a jeho nástupcov až do
popravy posledného Inku Tupac Amara I. roku 1572. O dve storočia neskôr
sa potomok menom Tupac Amaru II. postavil do čela boja proti
koloniálnemu poriadku. |
|
|
|
|
| |
Žili tu aj také kmene, ktoré boli síce menej významné, ale za to si ich
dlho nikto nepodmanil. Boli to napríklad Araukánci v Chile,
Chichimékovia na severe Mexika, alebo Toltékovia. Tieto menšie kmene,
ukryté hlboko v džungli, v tej dobe možno ani netušili, aké
krviprelievanie a vojny sa dejú naokolo.
Z histórie Indiánov sa nám toho veľa nezachovalo, hlavne kvôli
bezhlavému ničeniu prisťahovalcov. Tí pokladali všetko indiánske za
pohanské, a preto, čo sa dalo pálili a búrali. Dnes je z historického
hľadiska nesmierne cenný každý kúsok z dejín týchto národov. |
|
|
|
|
| |
Veľmi zaujímavou informáciou je však skutočnosť, že ozajstní objavitelia
Ameriky a teda predkovia Indiánov pochádzajú zo Severnej Ázie z obdobia
z pred viac ako 30 000 rokmi. Za jasného počasia je možno z Ázie
pozorovať vrcholky Aljašských vrcholkov hôr. Pás mora medzi týmito dvoma
pevninami má okolo 80 kilometrov. Dôkazom prechodu človeka cez zamrznutý
Beringov prieliv sú pre nás jaskynné maľby mamutov v Périgordskych
jaskyniach v Argentíne.
Boli to teda lovci mamutov, ktorí sa vtedy po zamrznutej "ceste" dostali
na územie dnešnej Aljašky, stali sa skutočnými objaviteľmi Ameriky a
celú ju osídlili od severu až po Ohňovú Zem. Je pravdepodobné, že sa
človek dostal do Ameriky bez toho, aby si to uvedomil a to tak, že
sledoval mamuty, ktoré sa neskôr dostali až k jazerám pri sopke
Popocatépetl v Mexiku. Svedčia o tom pozostatky mamutov nájdených v
tejto oblasti.
Neskôr sa k pobrežiu Ameriky doplavili Vikingovia. Podarilo sa to
Islandskému vikingskému vodcovi Leifovi Erickksonovi o 500 rokov pred
Kolumbom. Vikingovia sa vtedy dostali k pobrežiu Severnej Ameriky.
Výnimočný tvar ich lodí im dovolil po moriach a riekach preplavovať sa
aj do Ruska, Rumunska alebo k Stredozemnému moru. Z ich ciest sa
zachovali archeologické nálezy zbraní a keramiky, ale aj ich legendy o
objavných cestách. |
|
|
|
Egymaya
